Viete, čo sa stalo na Kvetnú nedeľu? Prečo sa Zelený štvrtok volá práve takto? Alebo kto určuje dátum Veľkej noci? Ponúkame vám vysvetlenie významu najdôležitejších sviatkov všetkých kresťanov.
Veľkonočné obdobie
V noci pred Veľkonočnou nedeľou kresťania prichádzajú do kostolov so sviecami, ktorých svetlo prežaruje nočnú temnotu.
Raz slávime Veľkú noc v marci a ďalší rok zasa v apríli. Viete prečo je to tak? Cirkev v 4. storočí stanovila, že Veľká noc pripadá v každom roku vždy na prvú nedeľu po jarnom splne mesiaca. Najskôr sa teda Veľká Noc môže sláviť 22. marca a najneskôr 25. apríla. Od dátumu Veľkej noci potom závisia aj ďalšie sviatky, ktoré nazývame pohyblivé: napríklad sviatok Nanebovstúpenia Pána, sviatok Turíc, ale aj Popolcová streda a iné.
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa je nedeľou pred Veľkonočnou nedeľou. Je to začiatok Veľkého týždňa. Nový zákon uvádza, že v tento deň Ježiš Kristus slávnostne vstúpil do Jeruzalema sediac na osliatku a ľudia, ktorí v ňom videli očakávaného Mesiáša, ho radostne vítali. Na cestu kládli svoje šaty, palmové a olivové ratolesti, ktoré vytvárali akýsi „červený koberec“ pre prichádzajúceho Mesiáša.
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok slávil Ježiš so svojimi učeníkmi Poslednú večeru.
Zelený štvrtok je spomienkou na ustanovenie Eucharistie. Stalo sa tak pri Poslednej večeri, ktorú Ježiš slávil so svojimi učeníkmi v predvečer svojej smrti. Svätá omša, ktorá sa slávi v kostoloch, sa viaže k tejto udalosti. Leonardo da Vinci Poslednú večeru zobrazil na svojej slávnej freske. Nájdete ju na čelnej stene refektára kostola Santa Maria delle Grazie v talianskom Miláne.
Zelený štvrtok však pripomína aj ďalšie udalosti: to, ako Ježiš umyl svojim učeníkom nohy, čím ich vyzval k vzájomnej službe. Neskôr večer v Getsemanskej záhrade padol do rúk svojich prenasledovateľov, pretože ho jeho učeník Judáš zradil za 30 strieborných a bozkom. Preto sa hovorí o Judášovom bozku ako o symbole zrady. Pôvod názvu Zelený štvrtok nie je jasný. Jedno z vysvetlení by mohlo byť v starogermánskych slovách „grunen“ a „grinan“, čo znamená nariekať alebo plakať, ako prejav žiaľu nad Ježišovým zajatím.
Veľký piatok a Veľká (Biela) sobota
Zobrazenie ukrižovaného Ježiša je najznámejším symbolom kresťanstva.
Ešte v noci po zajatí bol Ježiš postavený pred rímskeho miestodržiteľa v Judei Poncia Piláta a v piatok ráno odsúdený na smrť ukrižovaním na vrchu Golgota. Forma popravy ukrižovaním bola v staroveku veľmi rozšírená a zodpovedala rímskemu právu. Podľa evanjelií v tento deň aj iní odsúdenci zomreli rovnakou smrťou ako Ježiš.
Pätnásta hodina dňa sa považuje za hodinu jeho smrti, preto sa bohoslužby na Veľký piatok konajú o 15.00 hod. Veľká (Biela) sobota je dňom pohrebného odpočinku. V kostoloch sa zvyčajne neslúži bohoslužba a oltáre sú bez sviečok a kvetov. Až v predvečer veľkonočnej nedele sa slávi Veľkonočná vigília, ktorou sa začína slávenie Ježišovho zmŕtvychvstania. Obrady Veľkonočnej vigílie začínajú sprievodom so zapálenou veľkonočnou sviecou do predtým tmavého chrámu.
Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok
Na Veľkonočnú nedeľu kresťania oslavujú Ježišovo vzkriesenie a víťazstvo života nad smrťou. Podľa Matúšovho evanjelia anjel odvalil kameň, ktorým bol Ježišov hrob zatvorený. Keď prišli k hrobu ženy, zistili, že hrob je prázdny. Anjel im oznámil, že Ježiš vstal z mŕtvych. Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov a ústrednou udalosťou ich náboženstva. Ježišovo zmŕtvychvstanie upevňuje vieru v život po smrti. Podľa Nového zákona sa na Veľkonočný pondelok dvaja učeníci stretli so svojím Pánom. Dovtedy o jeho zmŕtvychvstaní pochybovali, ale teraz túto správu s radosťou šírili ďalej.
Nanebovstúpenie Pána
Nanebovstúpenie Pána je sviatok, ktorý sa slávi 40 dní po Veľkej noci, teda vždy vo štvrtok. Skutky apoštolov uvádzajú, že Ježiš bol so svojimi učeníkmi, keď ho zachytil oblak a vyniesol ho do neba.
Turíce
Slávnosť Turíc sa koná 50 dní po Veľkej noci. Odtiaľ pochádza aj iný názov tohto sviatku: Letnice alebo Päťdesiatnica. Grécke slovo "pentekosté" znamená päťdesiaty. Turíce sú sviatkom Ducha Svätého, ktorý sa zjavil apoštolom. Turíce sú oslavou „vyliatia“ alebo „zoslania“ Ducha Svätého. Táto udalosť bola východiskom pre misijnú činnosť Ježišových učeníkov. Misijný mandát je ústredným bodom kresťanstva, ktorý ho odlišuje napríklad od judaizmu, ktorý aktívnu misiu nepozná.
