Kresťania si udalosť poklony troch mudrcov novonarodenému Ježišovi pripomínajú sviatkom Zjavenia Pána. Kto vlastne boli títo mágovia z Východu a aké zvyky túto slávnosť sprevádzajú?
Gašpar, Melichar a Baltazár: kto boli traja mudrci?
Skutočná existencia troch mudrcov z Východu nebola nikdy dokázaná. Preto aj pokus o odpoveď na položenú otázku podlieha mnohým interpretáciám, predpokladom a dohadom. Gašpar, Melichar a Baltazár sa však stali neodmysliteľnou súčasťou našich betlehemov.
Títo traja muži podľa tradície pochádzali z Orientu, teda dnešného Blízkeho východu. Ich odev poukazuje na pôvod v Perzii. Tam vedci, považovaní za mimoriadne múdrych, pravdepodobne pracovali ako astrológovia. Spozorovali východ novej hviezdy. Táto hviezda sa na oblohe ukázala s jasne žiariacim chvostom, no podľa moderných vedeckých výskumov pravdepodobne nešlo o kométu, ale o blízke stretnutie dvoch planét Jupitera a Saturna. Niektoré odlišné interpretácie opisujú mudrcov ako mágov a čarodejníkov, ktorí mali zmysel pre nadprirodzeno, alebo tiež ako alchymistov, teda liečiteľov.
O ďalšom živote týchto troch mužov, ktorí sú zvyčajne vykresľovaní ako pomerne bohatí, koluje mnoho legiend. Jeden z nich hovorí, že každého z nich vymenoval za biskupa apoštol Tomáš. Údajne pôsobili ako úspešní misionári a krátko po sebe zomreli. Podľa inej legendy boli mudrci pochovaní v spoločnom hrobe, ktorý vraj našla svätá Helena v roku 326. V júli 1164 sa ich kosti dostali do kolínskej katedrály, kde odvtedy odpočívajú a sú uctievané ako relikvie vo svätyni Troch kráľov.
Význam mien troch mudrcov
Meno Gašpar pochádza z perzštiny a znamená "strážca pokladu" alebo "pokladník". Gašpar je na obrazoch často zobrazovaný ako Afričan s tmavou pleťou, ktorý daruje myrhu. Myrha je symbolom ľudskej pominuteľnosti a v niektorých výkladoch sa spája aj s neskorším Ježišovým umučením a smrťou.
Melichar je hebrejské meno a znamená "kráľ svetla". Melichar má európske črty a malému Ježišovi daruje zlato. Zlato sa považuje za najvzácnejšiu komoditu hodnú kráľa, Božieho Syna.
Meno Baltazár tiež pochádza z hebrejčiny a znamená niečo ako "Boh zachráni" alebo "Boh pomôže". Preklad tohto mena zo starej sýrčiny však môže byť tiež "Boh ochraňuj kráľa". Baltazár sa spája s ázijským pôvodom. Prináša kadidlo, ktoré sa považuje za božský symbol.
História alebo pôvod sviatku Zjavenia Pána
Príbeh o troch kráľoch má pôvod v Matúšovom evanjeliu. Tam čítame, že do Jeruzalema a Betlehema mudrci prišli z Východu, aby vzdali úctu novorodenému kráľovi a navštívili ho. Podobne ako pastieri nasledovali žiarivú hviezdu, ktorá práve vyšla na oblohe a priviedla ich k Svätej rodine.
Ako príslušníci vyššej triedy sa tešili vysokej prestíži a mohli dieťaťu darovať zlato, kadidlo a myrhu. Mimochodom, Matúš neuviedol ich počet. Číslo tri bolo odvodené až neskôr od počtu darov. Takisto ich nenazýval kráľmi a neoslovoval ich menom. Tento zvyk existuje len od 8. storočia. Oveľa dôležitejší ako skutočná história troch mudrcov sa zdá byť ich symbolický význam.
Symbolika čísla tri
Číslo tri bolo v mnohých kultúrach považované za posvätné a v náboženstve a mýtoch označovalo božstvo. Príkladom je kresťanská Trojica, rímska trojica Juno, Jupiter a Minerva, egyptská trojica Horus, Isis a Osiris či rozdelenie sveta na nebo, zem a podsvetie. Indická náboženská filozofia pozná bytie, myslenie a blaženosť. Vráťme sa však k trom mudrcom, ktorí sa tiež spájajú s tromi fázami života - mladosťou, dospelosťou a starobou, ako aj s tromi biblickými "rasami" Chamitov, Semitov a Jafetov - ako potomkov synov biblického Noema. Okrem toho boli traja mudrci už okolo roku 700 priradení ku kontinentom Afrika, Ázia a Európa, čo sa odráža napríklad v ich vyobrazení.
Biblické rozprávanie o Ježišovom narodení hovorí o poklone pastierov aj o poklone mudrcov. Pastieri podľa tradície sú symbolom Židov a mudrci označujú pohanov. Všetci spolu nábožne stoja, naplnení pokojom, aby vzdali hold vtelenému Mesiášovi. Vzhľadom na mnohé dnešné náboženské vojny a krízové oblasti, ktorými otriasajú boje, môžeme predpokladať, že tento jediný okamih v betlehemskej maštali bol najpokojnejším okamihom na zemi. A v tomto ohľade je veľkým symbolom nádeje pre ľudstvo, nech už má akúkoľvek vieru.
Traja králi neboli nikdy oficiálne kanonizovaní. Avšak ich mená sa zvyknú pri posviacke písať na dvere príbytkov a maštalí, ako vyprosenie ochrany pre majetok aj obyvateľov domácnosti.
Hry troch kráľov
Až do štvrtého storočia spadá zvyk Trojkráľových hier. Pôvodne vraj svätá Mária komunikovala s tromi kráľmi formou spievaného dialógu. Je pochopiteľne veľmi sporné, či sa to skutočne stalo. Nesporný je však pôvod spevu, ktorý sa menil sem a tam a tešil sa veľkej obľube najmä v 15. storočí. Niektorí dokonca tvrdia, že koledy na Troch kráľov položili základ neskoršej tradície trojkráľových koledníkov.
Sviatok Troch kráľov dnes
Šiesty január sa považuje za deň, keď mudrci, vedení hviezdou, prišli do Betlehema. Je to deň zjavenia Ježišovho božstva, Zjavenie Pána je veľký náboženský sviatok, ktorý sa v protestantskej, katolíckej a pravoslávnej cirkvi oslavuje ako "Bohozjavenie". V súvislosti s kráľovskými darmi, ktoré sa v tento deň odovzdávajú malému Ježiškovi, sa v niektorých európskych krajinách "rodinná slávnosť s darčekmi" koná len v tento deň. Tento zvyk je bežný napríklad v Španielsku a Rusku. V Nemecku však Traja králi znamenajú aj koniec vianočného obdobia. Mnohé rodiny svoj vianočný stromček po 6. januári odkladajú.
Medzi krajiny, v ktorých je 6. január štátnym sviatkom, patrí Andorra, Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Fínsko, Island, Lichtenštajnsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. V Nemecku sa však sviatok Troch kráľov slávi len v spolkových krajinách Bavorsko, Bádensko-Württembersko a Sasko-Anhaltsko. Podobná situácia je aj vo Švajčiarsku, kde je 6. január uznaný za štátny sviatok len v niektorých oblastiach Graubündenu a v kantónoch Schwyz, Ticino a Uri.
